"Za tento rok predstavuje odhadovaná miera prerozdeľovania v
slovenskej ekonomike 51,98 % hrubého domáceho produktu. Znamená to, že z
každého eura vytvoreného v slovenskej ekonomike štát v tomto roku vezme
a prerozdelí 52 centov. Pod tohtoročným posunom Dňa daňovej slobody sa
podpísal pretrvávajúci nepriaznivý stav verejných financií," uviedli
analytici nadácie Tomáš Púchly a Martin Reguli. Druhá vlna pandémie
nového koronavírusu si vynútila zvýšenie výdavkov výrazne nad rámec
pôvodných očakávaní rozpočtu. Vláda preto v máji štátny rozpočet pre
tento rok zreálnila a zároveň vytvorila rezervy aj na prípadnú tretiu
vlnu pandémie.
Slovensko by sa podľa aktuálnych prognóz Inštitútu finančnej politiky
(IFP) malo v tomto roku vrátiť k rastu ekonomiky na úroveň 4,6 %. Tieto
odhady však nepočítajú s prípadnými vplyvmi tretej vlny pandémie.
Predchádzajúce vlády nevyužili dobré časy na vytvorenie rozpočtových
rezerv, Slovensko už vstupovalo do tohto zložitého obdobia finančne
nepripravené. K aktuálnemu zhoršeniu stavu prispelo podľa analytikov aj
to, že súčasná vláda aj pri vysoko deficitnom rozpočte pokračuje v
prijímaní nových opatrení a výdavkov.
"Vychádzame z prognózy IFP, podľa ktorej priemerná hrubá mesačná mzda
tento rok dosiahne 1203 eur. Zamestnanec s touto mzdou však v
skutočnosti stojí mesačne svoju firmu 1626,46 eura. Cenu jeho práce
výrazne navyšujú odvody, ktoré zaňho musí platiť zamestnávateľ. Po
zaplatení povinných poistných a tiež dane z príjmu fyzických osôb potom
priemernému zamestnancovi ostane čistá mzda vo výške 915,29 eura," pokračujú analytici.
Pri každom jednom nákupe navyše platia ľudia daň z pridanej hodnoty. Pri
nákupe niektorých tovarov, ako pohonných látok, alkoholu či tabakových
výrobkov, platia aj spotrebné dane. Do celkového daňového zaťaženia
vstupujú aj miestne dane a tiež povinné platby. Po odpočítaní aj
všetkých nepriamych daní a povinných platieb zostane na vlastné potreby
pracujúcemu 764,06 eura. Z celkovej ceny jeho práce je to presne 46,98 %
zo sumy, ktorú za jeho prácu platí zamestnávateľ.
"Výrazný posun Dňa daňovej slobody naznačuje, že nás v najbližších
rokoch môže čakať zvýšenie efektívneho daňového zaťaženia. Možno to
označiť za neželaný vývoj najmä v situácii, keď je potrebné podnikateľom
postihnutým koronakrízou pomôcť," hovorí viceprezidentka Slovenskej
komory daňových poradcov (SKDP) Miriam Galandová. Podľa nej sú ďalším
problémom zmeny, ktoré sú zavádzané novou legislatívou a často nie sú v
súlade s deklarovaným cieľom - zlepšiť podnikateľské prostredie a
zjednodušiť daňový systém.
"Ak má vláda záujem realizovať daňovú reformu, najprv musí dôkladne
nastaviť jej koncepciu a ciele, a až potom pripravovať paragrafové
znenie zákona. Zároveň by sme preferovali namiesto neustálej zmeny
legislatívy, aby sa vláda zamerala viac na efektívny výber daní, čím by
prirodzene malo dôjsť k zníženiu daňových únikov," dodala Galandová.